2.2 | Pokročilé techniky
2.2 | Specialne spracovanie
2.2a | Podliepanie
Podliepanie jednotlivych dielov sluzi na ich spevnenie a/ alebo na vytvaranie plasticity zvacsenim ich hrubky. Podlepene diely su pevnejsie a lepsie drzia tvar (najma pri vacsich plochach).
Kedze diely modelov su tlacene na papieri rovnakej hrubky (pripadne niekolkych roznych hrubkach), no konstrukcia modelov niekedy vyzaduje hrubky materialu vacsie ako papier, na ktory je mozne tlacit, je nutne taketo diely podlepit. Ak sa pri konstrukcii modelu pocita s podliepanim na konktretne hrubky, je toto nutne dodrziavat, inak je velke riziko vzniku nepresnosti. Na podlepenie papiera je mozne pouzit rozne druhy materialov, ako napriklad:
Samotne materialy vsak nezarucuju kvalitne podlepenie. Pre dosiahnute dobrych vysledkov je dolezite aj spravna volba lepida a technika jeho nanesenia. Rozne druhy zarucuju rozne vlastnosti, ako napriklad jednoduchost rezania alebo pripadne krutenie sa vysledneho dielu po podlepeni. Na velke robne plochy su vhodne techniky, ktore vyuzivaju lepidla s co najmensim alebo nulovym obsahom vody. Niektore z najbeznejsich lepidiel a sposoby ich nanasania su uvedene nizsie.
- Ak sa pouzije niekolko vrstiev papierov, k ich hrubke treba priratat aj hrubku lepidla medzi vrstvami. To cini priblizne 0,05 mm na vrstvu.
- Na kontrolu rovnomerneho nanasania tycinkoveho lepidla sa moze pouzit protisvetlo. (Zdroj: Patero)
- Pri podliepani tensich papierov (80g/m2) je preba postupovat opatrnejsie, lebo lepidlom zvlhceny papier sa moze lahsie pretrhnut.
Podliepanie jednotlivych dielov sluzi na ich spevnenie a/ alebo na vytvaranie plasticity zvacsenim ich hrubky. Podlepene diely su pevnejsie a lepsie drzia tvar (najma pri vacsich plochach).
Kedze diely modelov su tlacene na papieri rovnakej hrubky (pripadne niekolkych roznych hrubkach), no konstrukcia modelov niekedy vyzaduje hrubky materialu vacsie ako papier, na ktory je mozne tlacit, je nutne taketo diely podlepit. Ak sa pri konstrukcii modelu pocita s podliepanim na konktretne hrubky, je toto nutne dodrziavat, inak je velke riziko vzniku nepresnosti. Na podlepenie papiera je mozne pouzit rozne druhy materialov, ako napriklad:
- Papier - je univerzalny material na podliepanie, nakolko ho mozno pouzit ako pri podliepani na mensie tak aj na vacsie hrubky. Konecnu hrubku dosiahneme vrstvenim a pripadnym kombinovanim roznych hrubok (gramaze) papiera. Bezne dostupne su v papiernictve alebo copy shope, od kancelarskych (80 g/m2), cez hrubsie papiere na tlac (120, 160, 200 g/m2) az po vykresy a tensie kartony (250, 300 g/m2). Vyhodou je lahke rezanie a aj pripadne tvarovanie papiera.
Informativny prehlad hrubok papiera podla gramaze (presna hrubka je zavisla od volumenu daneho papiera):
80 g/m2 - 0,10 mm | 120 g/m2 - 0,15 mm | 160 g/m2 - 0,20 mm | 200 g/m2 - 0,25 mm | 250 g/m2 - 0,30 mm - Karton - je vhodny na hrubsie podliepanie jednou vrstvou. Najrozsirenejsi typ je tzv. debnova lepenka, ktorej material je zvacsa hnedo- sedej farby, prevazne s matnym povrchom. Hrubky zacinaju od 0,5 mm a dostupne su aj 2- 4 mm hrube typy. Ako samotny material ich mozno dostat v lepsich papiernictvach, v obchodoch s potrebami pre vytvarnikov, u ramovacov obrazov alebo vo velkoobchodoch s papierovymi vyrobkami. Alternativne ich mozno ziskat zo zadnych stran kalendarov, pisacich blokov ci skicarov, podpivnikov, tortovych krabic, alebo z roznych baleni tovaru.
Dalsim druhom kartonu je tzv. sendvicovy karton, znamy aj ako Patero karton, ktory je tvoreny symetrickou skladbou papierov, pricom je nutne dbat na na to, aby tato skladba mala neparny pocet vrstiev. Tento druh kartonu je nutne vyrobit (neda sa kupit), ale ma lepsie vlastnosti oproti klasickemu kartonu ci debnovej lepenke, najma pri rezani. - Balza - je druh lahkeho dreva urceneho predovsetkym pre letecke modelarstvo. Podliepanie tymto materialom nie je velmi rozsirene, avsak ma svoje vyhody. Material je dost pevny (zial iba v smere vlakien) a v porovnani s papierom sa lahko reze, najma pri vacsich hrubkach (3+ mm). Papier mozno lahko prilepit o balzovu dyhu a dobre na nej drzia aj bezne pouzivane lepidla. Tento druh podlepu sa hodi najma na male diely (1-2mm), alebo na hrubsie kruhove diely (vystuze kolies) vyrezavane rezacim kruzidlom.
- Drevene profily - na rozdiel od balzy sa jedna o pomerne tvrde profily vyrobene z brezoveho/ smrekoveho dreva. Pouzitie je podobne ako pri balze. (Zdroj: &rey)
Samotne materialy vsak nezarucuju kvalitne podlepenie. Pre dosiahnute dobrych vysledkov je dolezite aj spravna volba lepida a technika jeho nanesenia. Rozne druhy zarucuju rozne vlastnosti, ako napriklad jednoduchost rezania alebo pripadne krutenie sa vysledneho dielu po podlepeni. Na velke robne plochy su vhodne techniky, ktore vyuzivaju lepidla s co najmensim alebo nulovym obsahom vody. Niektore z najbeznejsich lepidiel a sposoby ich nanasania su uvedene nizsie.
- 1|Podliepanie tycnikovym lepidlom - je najrozsirenejsou metodou vdaka dobrym vlastnostiam tycinkoveho lepidla, ktorymi su rychle schnutie a nizky obsah vody. Lepidlo sa nanasa spravidla na tensi z lepenych materialov. Pri tejto technike je dolezite dokladne nanesenie rovnomernej vrstvy lepidla.
- 2|Podliepanie disperznym lepidlom - na podliepanie mozno pouzit aj disperzne lepidlo. Nevyhodou je vsak jeho relativne vysoka vlhkost, ktora moze sposobovat skrutenie podlepenych casti. Tato negativna vlastnost sa da redukovat dlhym susenim pod zatazou a opatrnou aplikaciou lepidla v minimalnom mnozstve v hustej konzistencii. Jedinou vyhodou je silne spojenie vrstiev, avsak takto podlepene diely sa tazsie rezu.
- 3|Podliepanie sprejovym lepidlom - malo alebo len prilezitostne vyuzivany sposob podliepania. Tato medota je vhodna predovsetkym na velke plochy, kde by bolo problematicke rovnomerne naniest lepidlo. Vyhodou sprejovych lepidiel je, ze nekrutia papier, resp. len v minimalnej miere.
- 4|Podliepanie Kanagonom - je menej rozsireny sposob podliepania. Vyhodou Kanagomu je, ze neobsahuje vodu a teda nekruti papier. Po zaschnuti vyrazne zvysuje pevnost dielov. Nevyhodou je jeho silny zapach, rychle schnutie (obtiazne sa nanasa na velke plochy) a zltohneda farba, ktora moze pri nepozornej manipulacii zaspinit model.
- Ak sa pouzije niekolko vrstiev papierov, k ich hrubke treba priratat aj hrubku lepidla medzi vrstvami. To cini priblizne 0,05 mm na vrstvu.
- Na kontrolu rovnomerneho nanasania tycinkoveho lepidla sa moze pouzit protisvetlo. (Zdroj: Patero)
- Pri podliepani tensich papierov (80g/m2) je preba postupovat opatrnejsie, lebo lepidlom zvlhceny papier sa moze lahsie pretrhnut.
2.2b | Vytvaranie kruhovych otvorov
Kruhove otvory (diery) je mozne vytvarat viacerymi technikami, ako napriklad vysekavanim, kedy sa vnutorna cast vyrazi a zostava v jednom kuse alebo vrtanim, pricom sa objem diery odstrani vo forme triesky. Kazda z technik (nastrojov) ma svoj specificky postup a hodi sa na vytvaranie ineho druhu dier, reps. je vhodna pre inu hrubku alebo druh materialu. Spravna kruhova diera by mala mat hladky povrch hrany a rovnaky priemer po celej dlzke. Pri vytvarani dier je dolezite dbat najme na dokladne zameranie stredu, resp. umiestnenie diery, kedze taketo otvory na vacsine modelov sluzia ko vodiace diery pre rozne spojovacie osky, pri ktorych je dolezite dodrzat sumernost. Ako uz bolo spomenute, diery mozno pri modelovani vytvarat viacerymi sposobmy, ktore sa daju zlucit do troch vacsich celkov, konkretne:
- Nemalo by sa vysekavat na modelarskej podlozke, aby sa neposkodila!
- Ako podlozka na vysekavanie sa da pouzit hokejovy puk.
- Ak vysekavac nevysekava po celom obvode, je pravdepodobne poskodena hrana. Naostrit ho mozno na dielenskej bruske.
- Pre vysekavanie ihlou je vhodne vyrobit ku ihle rucku, alebo pouzit kus kartonu. (Zdroj: ivant, serpens)
- Pri rezani rezacim kruzidlom je dobre (ak to konstrukcia dielu dovoluje) spevnit miesto vpichu (stred) kvapkou sekundoveho lepidla, aby sa vpich pocas otacania nezvacsoval. (Zdroj: serpens)
- Pri vysekavani injekcnou ihlou nie je vhodne vytvarat v slede za sebou viac ako 5 - 7 dier, pri vacsom mnozstve nastava problem s upchanim ihly.
Kruhove otvory (diery) je mozne vytvarat viacerymi technikami, ako napriklad vysekavanim, kedy sa vnutorna cast vyrazi a zostava v jednom kuse alebo vrtanim, pricom sa objem diery odstrani vo forme triesky. Kazda z technik (nastrojov) ma svoj specificky postup a hodi sa na vytvaranie ineho druhu dier, reps. je vhodna pre inu hrubku alebo druh materialu. Spravna kruhova diera by mala mat hladky povrch hrany a rovnaky priemer po celej dlzke. Pri vytvarani dier je dolezite dbat najme na dokladne zameranie stredu, resp. umiestnenie diery, kedze taketo otvory na vacsine modelov sluzia ko vodiace diery pre rozne spojovacie osky, pri ktorych je dolezite dodrzat sumernost. Ako uz bolo spomenute, diery mozno pri modelovani vytvarat viacerymi sposobmy, ktore sa daju zlucit do troch vacsich celkov, konkretne:
- 1|Vysekavanie kruhovych dier
a | Vysekavanie dierovacmi - tento sposob je pouzitelny pre diery priemeru 2 mm a vacsie. Na vytvorenie diery sa vyuziva tzv. dierovac (raznica), co je vlastne nastroj valcoveho tvar s reznou hranou a vyhadzovacim otvorom. Vyseknutie diery sa realizuje uderom kladiva (zavazia) na dierovac.
b | Vysekavanie dierovacimi kliestami - je sposob velmi podobny vysekavaniu pomocou dierovaca, rozdiel je vsak v samotnom nastroji. Vyhodu dierovacich kliesti je, ze na vytvorenie dostatocnej sily na vyseknutie diery nie su potrebne dalsie pomocky a sila potrebna na vyseknutie sa vyvnie rukou. Ako podlozka sluzi jedna celust kliesti. Vyhodou je teda rychlejsia praca. Nevyhodou je tazsie vysekavanie dielov z hrubsich materialov a pomerne mala skala rozmerov. Dalsou nevyhodou je obmedzeny dosah kliesti (vzdialenost diery od okraja dielu), ktory je limitovany ich konstrukciou.
c | Vysekavanie injekcnymi ihlami - tento sposob je vhodny na male diery (maximalne priemery injekcnych ihiel su 1,5 - 2 mm). Ako nastroj sa vyuziva nabrusena injekcna ihla. Tato technika je vhodna pre tensie materialy (do 160g/m2). Na vytvorenie diery je postacujuci tlak vyvinuty rukou.
d | Vysekavanie prerazacim dierovacom - tento postup/ pripravok je vhodny na vysekavanie dier roznych velkosti pre mensie hrubky materialu (2 x 160g/m2). Ako nastroj sa pouziva dierovac tvoreny z podstavca a raznic. Ako podstavec sluzi kombinacia kovovej zakladne a horneho dielu z plexiskla, ktore su pevne spojene a vzajomne prevrtane roznymi priemermi vrtakov. Medzi tieto dva diely sa vklada material, z ktoreho sa bude vysekavat pozadovany otvor. Ako raznica sluzi stopka z vrtaka zbrusena mierne pod ulhom. Existuje aj komercna verzia takehoto vysekavaca. - 2|Vrtanie a prepichovanie kruhovych dier
a | Vrtanie spiralovym vrtakom - je klasicka vrtacia operacia, pri ktorej rezne hrany vrtaka odstrania objem diery vo forme triesky. Vrtak je vhodne upnut do tzv. minivrtacky alebo hobbyvrtacky, pripadne sa da pouzit aj kliestina s ruckou. Diel, do ktoreho sa ide vrtat, je dobre naimpregnovat sekundovym lepidlom, aby bola diera pevnejsia a mala ostrejsi okraj bez chlpkov.
b | Prepichnutie ihlou - je vhodne na vyrobu mensich a na presnost menej narocnych dier. Ako nastroj sa pouzije klasicka, alebo hrubsia krajcirska ihla. Pre lepsiu manipulaciu s ihlou je vhodne tuto upnut do klestiny s ruckou. Nevyhodu tejto techniky je moznost lahkeho poskodenia (pokrcenia) dielu najma pri vacsich priemeroch dier. Alternativne pre vyrobu vacsich priemerov sa da ako nastroj pouzit bambusove sparadlo, alebo spajla. - 3|Vyrezavanie kruhovych dier
a | Vyrezavacim kruzidlom - tymto sposobom je vhodne vyrezavat vacsie mnostvo identickych dier vacscich priemerov (10+ mm). Ako nastroj sa vyuziva tzv. vyrezavacie kruzidlo, ktore je vybavene hrotom a posuvnym ramenom s rezacou cepelou. Nevyhodou je nemoznost rezania malych otvorov a mozna nestalost polomeru pri nevhodnej praci. Vyhodou je moznost vytvarania pomerne velkych dier / otvorov (220+ mm).
b | Vypichovanie - nie je technika priamo urcena na vytvaranie kruhovych dier, avsak je na tento ucel pomerne dobre pouzitelna. Uplatnenie najde najme pri hrubsich druhoch materialov, kde by vyrazaci nastroj sposoboval neziaduce zdeformovanie hrany vyslednej diery. Nevyhodou tejto techniky je pomerne velka pracnost v porovnani s vyrazacimi technikami.
- Nemalo by sa vysekavat na modelarskej podlozke, aby sa neposkodila!
- Ako podlozka na vysekavanie sa da pouzit hokejovy puk.
- Ak vysekavac nevysekava po celom obvode, je pravdepodobne poskodena hrana. Naostrit ho mozno na dielenskej bruske.
- Pre vysekavanie ihlou je vhodne vyrobit ku ihle rucku, alebo pouzit kus kartonu. (Zdroj: ivant, serpens)
- Pri rezani rezacim kruzidlom je dobre (ak to konstrukcia dielu dovoluje) spevnit miesto vpichu (stred) kvapkou sekundoveho lepidla, aby sa vpich pocas otacania nezvacsoval. (Zdroj: serpens)
- Pri vysekavani injekcnou ihlou nie je vhodne vytvarat v slede za sebou viac ako 5 - 7 dier, pri vacsom mnozstve nastava problem s upchanim ihly.
2.2c | Tvarovanie dielov
Je cinnost, pri ktorej sa ploche (2D) diely pretvaraju pomocou cielenej deformacie v urcitych miestach do priestoroveho (3D) tvaru. Tvarovanie, ako aj niektore ine modelarske cinnosti je nutne najskor "dostat do ruky". Pri tvarovani dielov je teda nutna nielen znalost tvarovacich technik, ale aj znalost vlastnosti a spravanie sa materialu, ktory sa ma tvarovat. Napriklad pri stacani (rolovani) papiera do malych polomerov alebo pri bombirovani mozno papier mierne navlhcit (naslinit), aby sa lepsie tvaroval. Pri tvarovani je dolezite dbat na presnost pripravy dielu (napr. ryhovanie) a taktiez na preceznost samotneho tvarovania. Pri tvarovani dielov sa uplatni mnostvo pomocok a nastrojov, ktore dopomahaju k pozadovanem natvarovaniu dielov. Tvarovanie dielov je jedne z najvacsich faktorov, ktore vplyvaju na vyslednu geometriu celkov. Jednotlive tvarovacie techniky mozno rozdelit do niekolkych vacsich celkov, prvym z nich je ohybanie. Je to tvarovanie dielov, kde sa jedna plocha rozdeli na viac ploch a vytvoria sa ohybove hrany. Pred ohybanim sa diel vacsinou naryhuje po usekoch, ktore budu neskor tvorit hrany ohybu. Obvykle sa ryhuje z tej strany, ktora bude vonkajsia, t.j. vzniknute plochy budu zavierat vacsi uhol nez na druhej strane. Na ohybanie dlhsich dielov sa pouziva pomocku na pritlacanie, napr. pravitko. Dalsim sposobom je rolovanie, ktorym sa ziskava valcovy alebo kuzelovy tvar daneho dielu. Ako pomocky na zakruzovanie sa pouzivaju ihly, spajle, ocelove tycky (napr. vyplet z kolesa, Zdroj:Patero), rucky z pier, plastove trubky a pod. Pri modelovani je casto potrebne vytvarat oble diely, napr. pri karoseriach vozidiel, castiach lokomotiv, lodnych trupoch, figurkach a podobne. Oblinou je teda plocha zakrivena v jednom alebo vo viacerych smeroch. Okrem uz psomenutych spocobov exisutje tzv. bombirovanie. Jedna sa o tvarovanie vypuklych bokov pneumatik na modeloch.
- Pri rolovani dlhych dielov je vhodne pouzit lepidlo, ktore schne pomalsie (napr. BCG), aby sa stihol zalepit koniec po celej dlzke naraz! (Zdroj: Ivant)
- Ak je potrebny rovnomerny tvar valcov (napr. behune pneumatik), do vnutra sa moze nasucho vlozit navinuty pasik papiera.
- Konce obsivky dutych valcov/ kuzelov je vhodne trosku viac zakruzit ako cely diel, aby aj miesto okolo spojenia bolo rovnomerne oble.
- Pri tvarneni ostrejsich zaobleni na obsivkach je vhodne to robit vo viacerych krokoch, pomocou stale mensich tyciek.
- Bombirovanie do "striesky" mozno zjemnit zbrusenim v pripade, ze sa cely diel prefarbuje. (Zdroj: Patero)
- Ak je potrebne nakreslit bombirovane boky, na vypocet polomerov a zarezu mozno pouzit jednoduche programy na vypocet (link na programy)
- Pomocou dvoch pravitok sa daju ohnut aj velmi dlhe diely v jednom kroku. Jednym pravitkom sa diel tlaci o podlozku a druhym sa chyti zospodu a tak sa diel ohne.
- Je odporucane ryhovat v kazdom pripade, inak bude hrana ohybu vyzerat zle. Vhodnym sposobom ryhovania je mozne vytvorit ostrejsie a mierne zaoblene rohy.
Je cinnost, pri ktorej sa ploche (2D) diely pretvaraju pomocou cielenej deformacie v urcitych miestach do priestoroveho (3D) tvaru. Tvarovanie, ako aj niektore ine modelarske cinnosti je nutne najskor "dostat do ruky". Pri tvarovani dielov je teda nutna nielen znalost tvarovacich technik, ale aj znalost vlastnosti a spravanie sa materialu, ktory sa ma tvarovat. Napriklad pri stacani (rolovani) papiera do malych polomerov alebo pri bombirovani mozno papier mierne navlhcit (naslinit), aby sa lepsie tvaroval. Pri tvarovani je dolezite dbat na presnost pripravy dielu (napr. ryhovanie) a taktiez na preceznost samotneho tvarovania. Pri tvarovani dielov sa uplatni mnostvo pomocok a nastrojov, ktore dopomahaju k pozadovanem natvarovaniu dielov. Tvarovanie dielov je jedne z najvacsich faktorov, ktore vplyvaju na vyslednu geometriu celkov. Jednotlive tvarovacie techniky mozno rozdelit do niekolkych vacsich celkov, prvym z nich je ohybanie. Je to tvarovanie dielov, kde sa jedna plocha rozdeli na viac ploch a vytvoria sa ohybove hrany. Pred ohybanim sa diel vacsinou naryhuje po usekoch, ktore budu neskor tvorit hrany ohybu. Obvykle sa ryhuje z tej strany, ktora bude vonkajsia, t.j. vzniknute plochy budu zavierat vacsi uhol nez na druhej strane. Na ohybanie dlhsich dielov sa pouziva pomocku na pritlacanie, napr. pravitko. Dalsim sposobom je rolovanie, ktorym sa ziskava valcovy alebo kuzelovy tvar daneho dielu. Ako pomocky na zakruzovanie sa pouzivaju ihly, spajle, ocelove tycky (napr. vyplet z kolesa, Zdroj:Patero), rucky z pier, plastove trubky a pod. Pri modelovani je casto potrebne vytvarat oble diely, napr. pri karoseriach vozidiel, castiach lokomotiv, lodnych trupoch, figurkach a podobne. Oblinou je teda plocha zakrivena v jednom alebo vo viacerych smeroch. Okrem uz psomenutych spocobov exisutje tzv. bombirovanie. Jedna sa o tvarovanie vypuklych bokov pneumatik na modeloch.
- 1|Ohybanie
a | Ohybanie kratkych hran - ak hrany ohybania su dostatocne uzke, netreba ohybat okolo pravitka (alebo ineho pripravku), diel mozno ohybat medzi prstavmi alebo pritlacanim o roh stola.
b | Ohybanie dlhych dielov - v pripade, ze su hrany ohybania dlhe, je velmi vhodne pouzit pomocku (napr. spominane pravitko) aby sa diel ohol presne a neskrucal sa. Ak by sa diel ohybal medzi prstami, mohol by sa pokrcit a hrana by nebola dostatocne rovna. - 2|Rolovanie
a | Rolovanie plnych valcov - tento sposob je vhodny skor na mensie priemery a na diely, ktore nemusia byt dute, pripadne nemusia mat urcitu hrubku stien (ako napr. hlavne). Pri tomto sposobe mozno pomocku (napr. spajlu) nechat v strede rolovaneho valca, cim sa zaroven zvysuje pevnost dielu. Ak sa roluje plny valec, mozno ho spravit s presahmi na koncoch, ktore sa po rolovani odrezu na presnu dlzku (Zdroj: iconmaster).
b | Rolovanie dutych valcov a kuzelov - pri vacsine modelov je potrebne diely rolovat prave tymto sposobom, cize obsivka tvori iba vonkajsiu "skrupinu" valcoveho/kuzeloveho dielu. Pri tomto sposobe sa diel natvaruje a nasledne zlepi. - 3|Tvarovanie oblin
a | Zaoblenia v jednom smere - takto zaoblene plochy su zakrivene po priamke. Ako priklad mozno uviest obsivku dielu v tvare kocky, ktora ma zaoblene styri vzajomne sa nedotykajuce hrany. Na vytvorenie zablenia nie su nutne ziadne zarezy v tvarovanom diely, staci zakruzit casti obsivky, ktore budu tvorit tieto zaoblenia.
b | Tvarovanie jemnych oblin - za jemnu oblinu na dieloch mozno povazovat take tvary, ktore mozno vytvarovat bez pomoci zarezov, napriek tomu, ze su zaoblene vo viacerych smeroch, ako napr. cast gulovej plochy s velkym polomerom. Na tvarovanie je potrebna makka podlozka (dlan alebo podlozka pod mys) a tvrda pomocka/nastroj (ocelova gulka, zaobleny koniec fixky, koniec rucky skalpela AK-3, ...), ktorym sa diel bude vtlacat do podlozky.
c | Zaoblenia vo viacerych smeroch - do tejto kategorie mozno zaradit najzlozitejsie diely, ako casti plechovych karoserii automobilov, plaste lietadiel, casti figurok, cibulovych striech a pod. Aby bolo mozne takyto diel z papiera vytvorit, je nutne ho rozrezat na viacero tensich "pruzkov/ spicov", ktore po vhodnom natvarovani a vzajomnom spojeni vytvoria pozadovana vysldnu plochu. Nevyhodou takychto tvarovo narocnych ploch je velky pocet pomocnych spojov, ktore pri nespravnom natvarovani a zlepeni dielu mozu posobit rusivo. Toto je pozorovatelne najme pri retusovanych modeloch, pri prefarbovani je mozne diel dalej opracovat (brusenie, tmelenie) a nafarbit, cim je vysledna ploch spojitejsia. Tieto casti su zvycajne najkritickejsou castou samotnej vystrihovacky, nakolko ich konstrukcia nie vzdy patri ku najpresnejsim a nemusi vyhovovat kazdemu modelarovi.
d | Gule a pologule - Tieto tvary tiez mozno povazovat za zaoblene v dvoch smeroch. Konstrukcne su zvycajne rozlozene na zuzujuce sa pruzky, ktore treba zaoblit v jednom smere a po zlepeni takychto segmentov vznika kvazigulova plocha. Presnost gulovej plochy zavisi od poctu tychto pruzkov, t.j. cim viac tym dokonalejsia plocha. Tvarovanie prebieha podobne ako pri dieloch zaoblenych v dvoch smeroch. - 4|Bombirovanie
a | Bombirovanie do "striesky" - pri tomto sposobe tvarovania nie je diel boku vytvarovany do obluka, ale je iba ohybany okolo kruhovej ryhy, prechadzajucej medzi hranicami dielu. Tento sposob je vhodny najma pre stvarnenie bokov kolies pri jednoduchsich modeloch.
b | Bombirovanie zaoblenim - je sposob, ktory imituje tvar realneho zaoblenia pneumatiky. Surovy diel ma podobny tvar ako v predchadzajucom pripade, avsak pri tomto sposobe sa diel neryhuje, ale zaoblujeme (napr. okolo prsta alebo gulateho predmetu). Tento sposob je vhodny pre kazdy rozmer pneumatik, aj ked pri malych rozmeroch je tvarovanie ovela narocnejsie. Najlepsie sa tvaruje pomocou prstov, avsak niektori modelari uprednostnuju pouzivanie roznych pomocok (zaobleny koniec fixky, zaclonovy kruzok, gulate predmety, ...). Aby bol papier viac tvarny, moze sa zozadu mierne navlhcit, najlepsie slinamy.
- Pri rolovani dlhych dielov je vhodne pouzit lepidlo, ktore schne pomalsie (napr. BCG), aby sa stihol zalepit koniec po celej dlzke naraz! (Zdroj: Ivant)
- Ak je potrebny rovnomerny tvar valcov (napr. behune pneumatik), do vnutra sa moze nasucho vlozit navinuty pasik papiera.
- Konce obsivky dutych valcov/ kuzelov je vhodne trosku viac zakruzit ako cely diel, aby aj miesto okolo spojenia bolo rovnomerne oble.
- Pri tvarneni ostrejsich zaobleni na obsivkach je vhodne to robit vo viacerych krokoch, pomocou stale mensich tyciek.
- Bombirovanie do "striesky" mozno zjemnit zbrusenim v pripade, ze sa cely diel prefarbuje. (Zdroj: Patero)
- Ak je potrebne nakreslit bombirovane boky, na vypocet polomerov a zarezu mozno pouzit jednoduche programy na vypocet (link na programy)
- Pomocou dvoch pravitok sa daju ohnut aj velmi dlhe diely v jednom kroku. Jednym pravitkom sa diel tlaci o podlozku a druhym sa chyti zospodu a tak sa diel ohne.
- Je odporucane ryhovat v kazdom pripade, inak bude hrana ohybu vyzerat zle. Vhodnym sposobom ryhovania je mozne vytvorit ostrejsie a mierne zaoblene rohy.
2.2d | Impregnacia
Impregnacia predstavuje postup, pri ktorom sa dany diel modelu napusti latkou, ktora sluzi bud na ochranu dielu (farieb), na jeho spevnenie alebo na ine ucely. Vyuzit sa da pri klasickych retusovanych modeloch, ale aj pri tzv. prefarbovanych modeloch. Spravne zvoleny druh impregnacie moze byt dobrou pomockou pri praci s modelom a manipulacii s nim. Pre dosiahnutie urcitej kvality povrchu je niekedy nutne uplatnit na dany diel viacero drhouv impregnacie. Kazda z metod ma svoje vyhody a nevyhody, preto si treba rozmysliet, ktory postup je vyhodnejsi.
- Spevnujuca impregnacia sa da vyuzit aj pri laserom rezanych dieloch, ako su pasy.
- Pred impregnaciou celeho modelu je vhodne odskusat reakciu na rezerve farby vo vystrihovacke (na zapase kolora).
- Impregnacia moze posluzit aj na zahladenie chlpkov po bruseni (Herkules, BCG).
- Diely, do ktorych treba vrtat velmi male otvory je tiez dobre impregnovat sekundovym lepidlom.
Impregnacia predstavuje postup, pri ktorom sa dany diel modelu napusti latkou, ktora sluzi bud na ochranu dielu (farieb), na jeho spevnenie alebo na ine ucely. Vyuzit sa da pri klasickych retusovanych modeloch, ale aj pri tzv. prefarbovanych modeloch. Spravne zvoleny druh impregnacie moze byt dobrou pomockou pri praci s modelom a manipulacii s nim. Pre dosiahnutie urcitej kvality povrchu je niekedy nutne uplatnit na dany diel viacero drhouv impregnacie. Kazda z metod ma svoje vyhody a nevyhody, preto si treba rozmysliet, ktory postup je vyhodnejsi.
- 1|Ochranna impregnacia
a | Impregnacia BCG - tento druh impregnacie sluzi na ochranu celej vystrihovacky. Takto osetrene diely vystrihovacky sa lepsie tvaruju, hrany pri ohybani menej praskaju a farba sa neosuchava. Nevyhodou je, ze BCG je na vodnej baze a tak sa listy vystrihovacky mierne zvlnia, co by mohlo predstavovat problem pri vacsich plochach. Ciastocne sa to da kompenzovat hustejsim BCG. (Zdroj: Sasko, HlavaXXII)
b | Impregnacia fixativom - podobne ako BCG aj fixativ sluzi na ochranu celej vystrihovacky. Na rozdiel od lepidla sa ako impregnacna latka pouziva fixativ. Fixativ sluzi na fixovanie sucheho pastelu a je lahko dostupny. Vyhodou je, ze sa da kupit fixativ, ktory zabezpecuje aj ochranu proti UV ziareniu. Takto impregnovane diely maju podobne vlastnosti ako pri impregnacii BCG, navyse fixativ je na alkoholovej baze a tak nereaguje na vlhkost (napr. z ruk). Nevyhodou tejto techniky je vyrazny zapach samotneho fixativu. (Zdroj: ivant) - 2|Spevnujuca impregnacia
a | Impregnacia nitrocelulozovym lakom - tento druh impregnacie sa da vyuzit aj na ochranu modelu, ale ma nevyhodu, ktorou je nemoznost retusovania hran akvarelovymi farbami. Vhodna je skor na celkove spevnenie dielov, alebo ako zakladny nater pred striekanim modelu, cim sa zabrani roznej nasiakavosti papiera a tym farebnym skvrnam na povrchu. Takto upraveny povrch sa da mierne brusit. Alternativou moze byt impregnacia akrylovym lakom v spreji, ktory prestupuje do mensej hlbky a da sa lahsie brusit.(Zdroj: Patero, Doris)
b | Impregnacia sekundovym lepidlom - je to jednoduchy postup, ktorym mozno lahko dosiahnut spevnenie papieroveho dielu. Vyuzitie najde pri tenkych dieloch, ktore musia byt pevne (panty, drapaky a vodiace zuby pasov), alebo musia drzat tvar (vetracie mriezky). Nevyhodou tohoto postupu je nepouzitelnost pri klasicky retusovanych modeloch, kedze lepidlo je prilis agresivne a po zaschnuti zanechava mapy a taktiez sa tazsie lepi. Vyhodou je, ze takto upravene diely sa daju dobre opracovat (brusit, vrtat, ...)
- Spevnujuca impregnacia sa da vyuzit aj pri laserom rezanych dieloch, ako su pasy.
- Pred impregnaciou celeho modelu je vhodne odskusat reakciu na rezerve farby vo vystrihovacke (na zapase kolora).
- Impregnacia moze posluzit aj na zahladenie chlpkov po bruseni (Herkules, BCG).
- Diely, do ktorych treba vrtat velmi male otvory je tiez dobre impregnovat sekundovym lepidlom.
2.2e | Tmelenie
Tmelenie je postup, pomocou ktoreho je mozne vyplnanie nerovnosti, spar a inych nedostatkov na povrchu dielov. Uplatnenie najde hlavne pri prefarbovanych modeloch. Princip tmelenia je pomerne jednoduchy - tmel sa nanesie na pozadovane miesto a po uschnuti sa dobrusi. V pripade potreby je postup opakovatelny. Tmelenie a nasledne brusenie komplikuje a predlzuje pracu na jednotlivych dieloch, je preto dobre, aby boli diely co najpresnejsie a najkvalitnejsie spracovane, cim sa znizi potreba tmelenia. Tmelenie by malo sluzit hlavne ako zaklad pre povrchy, ktore budu nasledne striekane pomocou airbrushu alebo spreju. Treba brat na vedomie, ze vacsina tmelov nie je pruzna, preto s tmelene sucasti modelu vyzaduju jemnejsie zaobchadzanie. Taktiez treba mysliet na to, ze naneseny tmel po istom case a v dosledku meniacich sa klimatickych podmienok (teplota, vlhkost) moze menit svoj objem. Toto moze pri naneseni velkeho mnostva tmelu po case priniest komplikacie ako napr. popraskanie nateru.
- Tmel je vhodne nanasat v tenkych vrstvach (max. 2-3 mm), inak po uschnuti moze popraskat.
- Na nanasanie stierkovych tmelov je vhoden pouzit spachtlicku z manikurovej sady, ihlu, staru cepielku ci sparadlo.
- Polyesterovy tmel bez tuzidla nikdy neuschne/ nevytvrdne!
- Na tmelenie cyanoakrylatom a sodou bikarbonou staci pouzit lacne sekundove lepidlo.
- Balenie tmelu je nutne vzdy dokladne uzatvorit, inak hrozi ze rychlo vyschne.
Tmelenie je postup, pomocou ktoreho je mozne vyplnanie nerovnosti, spar a inych nedostatkov na povrchu dielov. Uplatnenie najde hlavne pri prefarbovanych modeloch. Princip tmelenia je pomerne jednoduchy - tmel sa nanesie na pozadovane miesto a po uschnuti sa dobrusi. V pripade potreby je postup opakovatelny. Tmelenie a nasledne brusenie komplikuje a predlzuje pracu na jednotlivych dieloch, je preto dobre, aby boli diely co najpresnejsie a najkvalitnejsie spracovane, cim sa znizi potreba tmelenia. Tmelenie by malo sluzit hlavne ako zaklad pre povrchy, ktore budu nasledne striekane pomocou airbrushu alebo spreju. Treba brat na vedomie, ze vacsina tmelov nie je pruzna, preto s tmelene sucasti modelu vyzaduju jemnejsie zaobchadzanie. Taktiez treba mysliet na to, ze naneseny tmel po istom case a v dosledku meniacich sa klimatickych podmienok (teplota, vlhkost) moze menit svoj objem. Toto moze pri naneseni velkeho mnostva tmelu po case priniest komplikacie ako napr. popraskanie nateru.
- 1|Tmelenie stierkovymi tmelmi - stierkovym tmelom sa rozumeju vsetky druhy tmelu, ktore maju kasovitu konzistenciu a ktore po naneseni drzia aj na zvislych povrchoch. Do tejto kategorie mozno zaradit vacsinu akrylatoych, polyersterovych, modelarskych a doma miesanych tmelov. Na nanasanie sa mozu pouzit rozne spachtlicky, stare stupene cepielky a pod. Ak tmel zacne schnut, uz nie je vhodne s nim manipulovat koli moznemu popraskaniu. Po dokonalom uschnuti je moze tmel brusit. Vyhoda tmelenia tymto sposobom spociva v dobrom vyplnani mensich nerovnosti a v lahkom opracovavani zaschnuteho tmelu. Nevyhodou je, ze niektore typy tmelov su menej pevne alebo zapachaju.
- 2|Tmelenie zmesou cyanoakrylat + soda bikarbona - tmelenie touto zmesou ma hned niekolko vyhod. V prvom rade tento sposob tmelenia zaroven papier aj impregnuje, cize nielen vyplna spary, ale zaroven aj spevnuje diel (alebo jeho cast). Dalsou vyhodou je velmi kratka doba schnutia, radovo niekolko sekund. Pricom po tejto dobe je mozne diel okamzite opracovavat. Takato vytvrdnuta zmes je sice narocnejsia na brusenie, ale je aj pevnejsia. Principom prace so zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony je nanesenie tekuteho lepidla do spary a nasledne zasypanie sodou bikarbonou, ktora reaguje s lepidlom a stvrdne. Postup je opakovatelny a vrstvitelny.
- Tmel je vhodne nanasat v tenkych vrstvach (max. 2-3 mm), inak po uschnuti moze popraskat.
- Na nanasanie stierkovych tmelov je vhoden pouzit spachtlicku z manikurovej sady, ihlu, staru cepielku ci sparadlo.
- Polyesterovy tmel bez tuzidla nikdy neuschne/ nevytvrdne!
- Na tmelenie cyanoakrylatom a sodou bikarbonou staci pouzit lacne sekundove lepidlo.
- Balenie tmelu je nutne vzdy dokladne uzatvorit, inak hrozi ze rychlo vyschne.
2.2f | Brusenie
Aj brusenie je mozne zaradit medzi sposoby opracovavania dielov aj ked sa jedna o jednu s tych drastickejsich metod. Pri bruseni brusne zrna odoberaju male mnozstva materialu z bruseneho povrchu. Brusit mozno pomocou brusnych papierov (smirgel), diamantovych pilnikov ci brusnych kamienkov (predovsetkym na kovove materialy). Jemnost vysledneho povrchu je zavisla od velkosti brusnych zrn. Velke zrna zanechavaju hlbsie ryhy a teda odstranuju viac materialu.
Zrnitos brusnych papierov sa udava pomocou cisla, ktore vyjadruje pocet otvorov na sitku o rozmere 1" x 1" (25,4x 25,4 mm), ktorymi tieto zrna prejdu. Z toho vyplyva, ze cim vacsie je cislo (pocet otvorov na sitku), tym mensie su zrna a teda tym jemnejsi je brusny material. Brusenim mozno docielit velmi jemny povrch, preto je vhodne aj ako dokoncovacie opracovavanie pred farbenim alebo v niektorych pripadoch aj na opravu chyb po farbeni (odstranovanie "krupice"). Pri bruseni je dolezite, aby bruseny povrch bol tvrdy a dokonale preschnuty, inak hrozi zanesenie brusneho papiera, co znemozni dalsie brusenie.
- Pri bruseni oblych tvarov je nutne prisposobit aj pohyby, nebrusi sa teda v jednej rovine, ale je nutne pohybovat brusnym papierom do obluka.
- Ak sa pouziva brusny papier urceny na mokre brusenie, namaca sa pocas brusenia do vody, aby sa priebezne vyplavoval bruseny material (po skonceni brusenia sa da "vyprat" a ususit a opatovne pouzit).
- Medzi jednotlivymi krokmi brusenia mozno papier impregnovat sekundovym lepidlom.
- Brusne papiere sa znacia ako P100, P400 a podobne, kde cislica udava velkost zrn.
- Brusenim tiez mozno opracovat nepapierove materialy (drevo, droty, plast, a pod.).
Aj brusenie je mozne zaradit medzi sposoby opracovavania dielov aj ked sa jedna o jednu s tych drastickejsich metod. Pri bruseni brusne zrna odoberaju male mnozstva materialu z bruseneho povrchu. Brusit mozno pomocou brusnych papierov (smirgel), diamantovych pilnikov ci brusnych kamienkov (predovsetkym na kovove materialy). Jemnost vysledneho povrchu je zavisla od velkosti brusnych zrn. Velke zrna zanechavaju hlbsie ryhy a teda odstranuju viac materialu.
Zrnitos brusnych papierov sa udava pomocou cisla, ktore vyjadruje pocet otvorov na sitku o rozmere 1" x 1" (25,4x 25,4 mm), ktorymi tieto zrna prejdu. Z toho vyplyva, ze cim vacsie je cislo (pocet otvorov na sitku), tym mensie su zrna a teda tym jemnejsi je brusny material. Brusenim mozno docielit velmi jemny povrch, preto je vhodne aj ako dokoncovacie opracovavanie pred farbenim alebo v niektorych pripadoch aj na opravu chyb po farbeni (odstranovanie "krupice"). Pri bruseni je dolezite, aby bruseny povrch bol tvrdy a dokonale preschnuty, inak hrozi zanesenie brusneho papiera, co znemozni dalsie brusenie.
- 1|Brusenie pomocou brusnych papierov - je najcastejsie pouzivany postup, vhodny na opracovanie suroveho alebo impregnovaneho papiera, pripadne nepapierovych dielov. Brusny material (brusne zrna) su nalepene na papierovy pripadne textilny podklad. Tym je brusny papier dostatocne flexibilny a tvarovatelny. Brusne papiere sa okrem zrnitosti delia podla druhu pouzitia na suche a tzv. mokre brusenie.
Pri bruseni pomocou brusnych papierov je vhodne odstrihnut z harku lne potrebnu velkost bursneho papieru aby sa s nim lepsie pracoval. Na ulahcenie prace je tiez dobre pouzivat rozne "brusitka", na ktore sa prichiti/prilepi bursny papier (drevene profily, karton a ine predmety). - 2|Brusenie diamantovymi pilnikmi - diamantove pilniky su taktiez daju pouzit pri bruseni papierovych i nepapierovych dielov. Pri papierovych dieloch su vhodne najma na menej dostupne miesta (rohy, otvory, vnutorne rohy, zaoblenia). Pri nepapierovych dieloch najdu uplatnenie najme pri drevenych a kovovych dieloch, napr. pri urpave koncov po odstrihnuti kliestami. Diamant nie je prilis vhodny na opracovavanie materialov obsahujucich zelezo.
- 3|Brusenie brusnymi kamienkami - brusne kamienky mozno uchopit do vrtacky a su vhodne na ostrenie nastrojov a zarovnavanie koncov drotenych dielov. Pri praci s papierom nie su prilis pouzivane, avsak niekedy najdu svoje uplatnenie (zvacsovanie dier po vrtani).
- Pri bruseni oblych tvarov je nutne prisposobit aj pohyby, nebrusi sa teda v jednej rovine, ale je nutne pohybovat brusnym papierom do obluka.
- Ak sa pouziva brusny papier urceny na mokre brusenie, namaca sa pocas brusenia do vody, aby sa priebezne vyplavoval bruseny material (po skonceni brusenia sa da "vyprat" a ususit a opatovne pouzit).
- Medzi jednotlivymi krokmi brusenia mozno papier impregnovat sekundovym lepidlom.
- Brusne papiere sa znacia ako P100, P400 a podobne, kde cislica udava velkost zrn.
- Brusenim tiez mozno opracovat nepapierove materialy (drevo, droty, plast, a pod.).
2.2g | Praca s drotom
Pomocou drotu je mozne vymodelovat diely, ktore su pre stvarnenie z papiera prilis tenke, pripadne by nemali dostatocnu pevnost. Konkretnejsie sa vo vacsine pripadov jedna o rozne vedenia (kabelaze), zabradlia, rebriky, osky, ramy, pruziny, mriezky a podobne. Droty v modelarcine vo vseobecnosti mozno rozdelit na dva druhy - tvarne (makke) a pevne (neohybne). Prve menovane su vhodne na vyrobu tvarovo narocnejsich dielov a trubkovych (rurkovych) konstrukcii, kde vdaka pomerne lahkej tvarnosti je mozne vytvorit potrebne ohyby. Druhe, teda pevne droty su vhodne ako nosne casti. Uplatnenie najdu najme ako zakladny diel naprav pre kolesove podvozky, alebo ako zaklad pre hydraulicke vysuvne piesty. Droty okrem tuhosti mozno delit aj podla materialu, z ktoreho su vyrobene, tu je kratky prehlad tych najbeznejsich.
Samotna praca s drotom vyzaduje urcite zrucnosti a v niektorych pripadoch je nutne pouzivat aj pomocne naradie ako napr. klieste. Nizsie su popisane zakladne operacie a sposoby spracovania drotu. Okrem samotneho tvarovania je niekedy potrebne droty spajat alebo vyrovnat do priameho tvaru.
- Pri praci s medenym drotom, treba davat pozor, aby klieste nezanechali otlacok vrubkovanych celusti!
- Na narovnanie drotu sa pouzije jemnejsi pilnik, inak vrubkovanie pilnika zanecha otlacky na drote.
- Ak je vodic izolovany (lak, pvc izolacia) je vhodne tutu izolaciu odstranit.
- Oloveny drot je mozne zakupit v rybarskych (muskarskych) potrebach.
- Pri ohybani je vhodne ohybat len jednym smerom a ohyb uz nevraciat spat, aby nedoslo k zlomeniu drotu. (Zdroj: serpens)
- Na letovanie oceloveho drotu hr 1.5- 2 mm je vhodnejsie pouzit mensiu klampiarsku letovacku, pretoze hrubsi ocelovy drot nevedie teplo tak dobre ako tensi medeny. Miesto spoja sa dobre ocisti, natrie sa spajkovacou vodickou alebo pastou, nahreje a zaletuje cinom. Po vychladnuti sa spoj oplacne vodou, aby sa zmyli zbytky spajkovacej vodicky/ pasty. (Zdroj: toudi_sk)
Pomocou drotu je mozne vymodelovat diely, ktore su pre stvarnenie z papiera prilis tenke, pripadne by nemali dostatocnu pevnost. Konkretnejsie sa vo vacsine pripadov jedna o rozne vedenia (kabelaze), zabradlia, rebriky, osky, ramy, pruziny, mriezky a podobne. Droty v modelarcine vo vseobecnosti mozno rozdelit na dva druhy - tvarne (makke) a pevne (neohybne). Prve menovane su vhodne na vyrobu tvarovo narocnejsich dielov a trubkovych (rurkovych) konstrukcii, kde vdaka pomerne lahkej tvarnosti je mozne vytvorit potrebne ohyby. Druhe, teda pevne droty su vhodne ako nosne casti. Uplatnenie najdu najme ako zakladny diel naprav pre kolesove podvozky, alebo ako zaklad pre hydraulicke vysuvne piesty. Droty okrem tuhosti mozno delit aj podla materialu, z ktoreho su vyrobene, tu je kratky prehlad tych najbeznejsich.
- Medeny drot - je pomerne castou volbou pri tvorbe dielov. Vyhodou je pomerne velka pevnost (drzi tvar) a napriek tomu relativne lahka tvarovatelnost. Medene droty byvaju najcastejsie v dvoch vyhotoveniach - ako pevny vodic (lakovany alebo s plastovou izolaciou), alebo ako tzv. spletany/lankovy vodic, kedy sa vo vnutri izolacie nachadza viacero tensich vlakien spletenych do jedneho vodica. Pre pevnejsie a tvarovo stale diely je vhodne pouzit pevny vodic, naopak spletany vodic (jednotlive vlakna) je vhodne pouzit napr. na znazornenie kabelaze.
- Oloveny drot - je makksi ako medeny a teda vhodny najme na stvarnenie kabelaze (pri tensich prierezoch). Pri hrubsich prirezoch je vhodny aj pre niektore druhy konstrukcii, nie je vsak prilis vhodny pre tzv. samonosne konstrukcie. Vyuzitie najde skor pri znazornovani roznych lemov a madiel.
- Spajkovaci drot (cin) - ma velmi podobne vlastnosti ako oloveny drot, je vsak vacsinou vyplneni tavidlom a koli tomu nie je v priereze uplne uzatvoreny a pri tvarovani moze praskat. Je preto horsou alternativou ku olovenemu drotu.
- Ocelovy drot - je velmi pevny a tazko tvarovatelny. Uplatnenie najde hlavne ako nosny diel v napravach a podobne. Pomerne tazko sa opracovava a spaja. Existuju aj ocelove tycky s chromovou povrchovou upravou (posuv v CD/DVD mechanike a pod.), ktore su vhodne ako piesty hydraulickych valcov. (Zdroj: serpens)
Samotna praca s drotom vyzaduje urcite zrucnosti a v niektorych pripadoch je nutne pouzivat aj pomocne naradie ako napr. klieste. Nizsie su popisane zakladne operacie a sposoby spracovania drotu. Okrem samotneho tvarovania je niekedy potrebne droty spajat alebo vyrovnat do priameho tvaru.
- 1|Narovnanie drotu - tato operacia sluzi na vyrovanie drotu, ktory vacsinou nie je dostatocne rovny na dalsie pouzitie. Existuje viacero sposobov, ktorymi je mozne narovnat drot, napr. pretahovanie cez narovnavacku, trhnutie, alebo valkanie. Kazda z technik ma svoje vyhody a nevyhody. Pre modelarcenie je dostacujuca posledna spominana metoda- valkanie. Na narovnanie drotu tymto sposobom sa pouzije tvrda (alebo polotvrda) podlozka (drevo, ocel alebo aspon modelarska podlozka) a samotne narovnavanie sa urobi pomocou oceloveho pravitka alebo plocheho pilnika.
- 2|Delenie drotu - na delenie drotu su najvhodnejsie klieste (tzv. stipacky alebo kombinovane klieste), pomocou ktorych sa da drot strihat. Pri tensich a najme makksich drotoch (medeny, oloveny) sa da na delenie pouzit skalpel (so starou cepielkou). Naopak pri pevnych drotoch je mozne namiesto kliesti pouzit pilnik, alebo modelarsku brusku.
- 3|Uprava koncov - sa vyuziva najme ak konce drotu budu viditelne alebo ked je potrebne nalepit ich na plochy diel. V tychto pripadoch je vhodne konce drotu upravit do roviny. Toto je mozne urobit pomocou pilnikov alebo brusnymi kamienkami upevnenymi do vrtacky.
- 4|Ohybanie drotu - sluzi na tvarovanie drotu do pozadovaneho vysledneho tvaru. Vacsinou sa ohybanie realizuje pomocou kliesti s plochymi priamymi alebo zaoblenymi celustami (bez vrubkovania). Ohybat mozno do ostreho vnutorneho uhlu (rohu) a tiez do obluka. Pripadne je mozne vytvarat tzv. ocka ci haky. Drot je vhodne vzdy odrezat o nieco dlhsi a az vysledny diel po vytvarovani skratit na pozadovanu dlzku. Pred tvarovanim je vhodne premysliet postup jednotlivych krokov tvarovania, aby sa dal diel vzdy vhodne a dostatocne pevne uchytit.
- 5|Lepenie - sa vyuziva na spajanie jednotlivych casti samotnej drotenej konstrukcie, alebo na prilepenie droteneho dielu ku zvysku modelu. Vhodne su najma sekundove a epoxydove lepidla, ktore vytvaraju pomerne pevny spoj. Je mozne pouzit aj disperzne lepidlo, ale takyto spoj byva slabsi. Pri lepeni je vhodne dbat na cistotu jednotlivych lepenych celkov. Ak to konstrukcia modelu dovoluje, je vhodne drotene diely lepit tak, ze sa do modelu vytvori dierka, do ktorej sa droteny diel zasunie a az nasledne prilepi. Pre tento pripad treba nechat na konci droteneho dielu presah, ktory sa zasunie do dielu. Ak nie je ina moznost, da sa lepit aj na tupo, takyto spoj je vsak menej pevny.
- 6|Letovanie - je technika, ktorou sa daju spajat pomocou tavidla a pajky medene, mosadzne a ocelove droty. Vyuzitie najdu najma pri tvarovo narocnejsich konstrukciach (ochranne klietky, sedacky, volant a pod.), ktore vyzaduju vacsiu pevnost spojov. Samotne letovanie je mozne zrealizovat pomocou trafopajky, alebo mikropajky. Takto vytvoreny spoj je pomerne pevny a da sa opracovat pilnikom, alebo modelarskou bruskou.
- Pri praci s medenym drotom, treba davat pozor, aby klieste nezanechali otlacok vrubkovanych celusti!
- Na narovnanie drotu sa pouzije jemnejsi pilnik, inak vrubkovanie pilnika zanecha otlacky na drote.
- Ak je vodic izolovany (lak, pvc izolacia) je vhodne tutu izolaciu odstranit.
- Oloveny drot je mozne zakupit v rybarskych (muskarskych) potrebach.
- Pri ohybani je vhodne ohybat len jednym smerom a ohyb uz nevraciat spat, aby nedoslo k zlomeniu drotu. (Zdroj: serpens)
- Na letovanie oceloveho drotu hr 1.5- 2 mm je vhodnejsie pouzit mensiu klampiarsku letovacku, pretoze hrubsi ocelovy drot nevedie teplo tak dobre ako tensi medeny. Miesto spoja sa dobre ocisti, natrie sa spajkovacou vodickou alebo pastou, nahreje a zaletuje cinom. Po vychladnuti sa spoj oplacne vodou, aby sa zmyli zbytky spajkovacej vodicky/ pasty. (Zdroj: toudi_sk)