3.1 | Rozdelenie farieb

3.1 | Rozdelenie farieb

3.1a | Farby pre malovanie a retusovanie

Pre modelarske ucely sa da pouzit mnoho druhov farieb, nie vsetky su vsak vhodne pre pouzitie na rovnake ucely. Tato cast je venovana farbam pouzitelnym pre malovanie (koplente prefarbenie) modelov. Taktiez su tu popisane farby a pomocky vhodne pre tzv. retusovanie modelov (hran). Jednotlive druhy farieb sa lisia predovsetkym svojim chemickym zlozenim, cize kazdy druh farby je vyrobeny na odlisnej baze, ktora charakterizuje jej dolezite vlastnosti, s ktorymi treba pocitat pri vybere farieb. Farbene modely tak ako aj cisto retusovane modely maju svoje osobite caro a na dokonale zvladnutie jedneho alebo druheho sposobu je dolezita aj znalost farieb a praca s nimi.

  • 1|Farby pre farbenie modelov
    a | Temperove a vodove farby - pre ucely prefarbovanie su zlucene do jedneho celku. Tieto dva drhy farieb su najznamesie medzi zacinajucimi modelarmi. Zalozene su na vodnej baze a su urcene na umelecke a vytvarnicke ucely. Riedia sa vodou a hodia sa predovsetkym na nasiakave povrchy (surovy papier). Kvoli obsahu vody vo vysokej miere vsak deformuju papier a po uschnuti na malo alebo nenasiakavom povrchu sa lahko zotru. Aj ked to nie je vylucene, nie su najvhodnejsou volbou pre farbenie celeho modelu.

    b | Akvarelove farby - jedna sa vlastne o tzv. vodove farby najvyssej kvality, reps. spravnejsie je povdat, ze tzv. vodove farby su vlastne najnekvalitnejsou verziou akvarelovych farieb. Akvarelove farby obsahuju podstatne vacsie mnozstvo farebnych pigmentov a prisad. Su vyrazne drahsie avsak podobne ako temprerove a vodove farby nie su najlepsou volbou pre uplne prefarbenie modelu.

    c | Synteticke farby - su zvacsa na baze alkydov a organickych rozpustadiel. Mozu sa teda riedit iba urcitym druhom riedidla a kvoli organickym rozpustadlam maju typicky silny zapach. Synteticke farby sa daju zakupit bud v klasicom prevedeni (bezne farby) alebo v tzv. hobby alebo modelarskom prevedeni, kde maju dane farby podstane mensie pigmenty, cim nezalievaju drobne detaily. Riedia sa syntetickymi riedidlami alebo v pripade hobby vezii je mozne zakupit originalne riedidla dodavane k farbam priamo vyrobcom. Doba schnutia je radovo niekolko hodin (modelarske niekedy rychlejsie). Leskle farby maju po uschnuti vysoky lesk a nater je mechanicky odolny. Vyhodou je, ze neobsahuju vodu a teda nevlnia papier. Nevyhodou je pomerne silny zapach, ako aj relativne dlha doba schnutia. Pre dosiahnutie kvalitneho povrchu a lepsej krycej schpnosti farieb sa doporucuje nanasat ich na nazakladovany podklad (napr. nastriekany surfacerom, zakladnou farbou).

    d | Nitrocelulozove farby - su roztokom nitrocelulozy v organickych rozpustadlach a aditivach. Kvoli emisnym limitom EU su uz coraz menej dostupne v maloobchodoch (az nedostupne). Riedia sa C-6000 (aceton), kvoli ktoremu maju vyrazny zapach. Neobsahuju vodu a vdaka velkej prchavosti C-6000 schnu velmi rychlo, nevlnia papier. Mozu sa pouzit na finalny nastrek modelov.

    e | Akrylove a disperzne farby - zaklad farby v tomto pripade tvori vodna disperzia, do ktorej su pridavane dalsie aditiva. Nakolko neobsahuju organicke rozpustadla, maju nepatrny zapach. Ako v pripade syntetickych farieb, aj u akrylovych mozeme farby delit na bezne a hobby. Riedenie je mozne vodou (destilovanou) alebo liehom, ktory sa rychlejsie vyparuje a tvori mensie kvapocky nez voda. Vyhodou akrylovych a disperznych farieb je rychle schnutie (radovo minuty) a slaby zapach. Nevyhodou je, obsah vody, co moze sposobovat deformaciu papierovych dielov. Preto sa odporuca diely pred farbenim impregnovat. V porovnani so syntetickymi su menej leskle, preto su vhodne predovsetkym na matne a polomatne povrchy.

    f | Autolaky - patrie do priemyselnych druhov farieb, avsak vyhovuju aj na modelarske ucely. U autolakov pozname delenie na dva zakladne typy. Prvym typom su tzv. hladke farby (nie metalicke), su dvojzlozkove, nanasaju sa v jednom kroku a povrch zostava leskly (nemusia sa prelakovat).Druhym typom su tzv. bazicke farby, su to vsetky metalizy, ale mozu to byt aj hladke farby, ktore sa nanasaju v dvoch krokoch. Najprv sa nastrieka tzv. baza (samotna farba), ktora je jednozlozkova a po uschnuti zostava matna, ta sa nasledne prelakuje cirym lesklym dvojzlozkovym lakom pre dosiahnutie lesku.

    g | Farby s chromovym efektom - tzv. efetkove farby. Vytvorenie chromoveho povrchu pomocou farieb je jedna z najtazsich veci pri prefarbovani modelov. Problemom su samotne dostupne farby, ktore maju len podobny efekt, vacsinou su vsak o dost matnejsie. Jedny z najznamejsich produktov (ak nie jedinym), ktorym sa da vyrazne priblizit ziadanemu chromovemu povrchu je farba Alclad II. Pri pouziti takychto farieb je velmi dolezite dodrziavat postup prace pre pripravu povrchu a nanasanie danej farby. Pre dosiahnutie chromoveho efektu je potrebny dokonale hladky povrch, na ktory sa najprv nanesie cierna leskla farba. Po uschnuti a pripadnom prelesteni sa finalne nanesie chromova farba.

    h | Lestitelne farby - su dalsim druhom efektovych farieb. Vyrabane su vacsinou na baze organickych rozpustadiel. Su to farby na imitaciu roznych kovovych povrchov. Jedna sa zvacsa o modelarske farby roznych znaciek. Ako nazncuje nazov, daju sa lestit a po dokladnom vylesteni velmi realne napodobnuju rozne lestene kovove povrchy.

  • 2|Farby a pomocky pre retusovanie
    a | Vodove farby - su najlacnejsou a najdostupnejsou moznostou pre retusovanie hran. Kedze sa pri retusovani nanasa len velmi male mnostvo farby na velmi male plochy, odpada problem spojeny s obsahom vody. Vyhodou je moznost pomerne jednoducheho miesania, pricom po zaschnuti namiesaneho odtienu je mozne tneto opetovne rozmiesat pridanim maleho mnostva vody. Nevihodou tychto fariem je slaba prilnavost na nenasiakavych povrchoch (kovove doplnky, leskla tlac), z ktorych sa lahko otieraju.

    b | Temperove farby - maju viac menej podobne vlastnosti ako vodove farby. Taktiez su zalozne na vodnej baze. Na rozdiel od vodovych farieb po uschnuti namiesaneho odtienu vsak stuhnu a opatovne rozriedenie do pouzitelneho stavu je o cosi zdlhavejsie. Vyhodou oproti vodovym farbam je o cosi lepsia prilnavost ku nenasiakavym povrchom, nie vsak idealna.

    c | Akvarelove farby - su vlastne velmi kvalitne vodove farby, resp. spranejsie je povedat, ze vodove farby su velmi nekvalitne akvarelove farby. Obsah pigmentu v akvarelovych farbach je podstatne vyssi a taktiez samotne pigmenty su kvalitnejsie ako vo vodovych farbach. Maju zhodne vlastnosti, vyhody aj nevyhody ako vodove farby. Su vsak urcene hlavne na umelecke vyuzitie a casto byvaju nepomerne drahsie.

    d | Akrylove farby - su odstranuju niektore z nevyhod vodovych a temperovych farieb. Maju lepsie krycie vlastnosti, daju sa dobre miesat. Po zaschnuti sa vsak uz nedaju rozriedit, preto su vhodne aj na prefarbovanie nenasiakavych povrchov. Cenovo vychadzaju drahsie ako vodove alebo temperove farby. Riedit sa daju bud vodou (destilovanou) alebo liehom.

    e | Farebne a akvarelove ceruzky - klasicke ceruzky sa taktiez daju pouzit na retusovanie hran, vyhodou je velka paleta odtienov a teda odpadavaju problemy spojene s miesanim odtienov. Problemom je pomerne nizka kricia schopnost, kedze sa tazko vyvyja dostatocny tlak na otieranie pigmentu bez toho, aby sa poskodila hrana dielu. Tento problem ciastocne eliminuju akvarelove ceruzky, ktorych hrot sa navlhcit, pripadne sa da jemne navlhcit hrana pred alebo po prejdeni hrany akvarelovou ceruzkou.

    f | Fixky - su oblubene najme u zacinajucich modelarov. V zasade sa jedna o nevhodny nastroj na retusovanie, aj ked existuju modelari, ktori to s nimi vedia. Vyhodou podobne ako u ceruziek je velka paleta farieb. Nevyhodu je, ze vlhkost hrotu sa neda regulovat a tak moze dochadzat k rozmoceniu hrany. Zasadnejsim problemom je vsak velmi kratka farena stalost, najme pri posobeni UV ziarenia. Pri retusovani hran ciernou fixou (permanentonou) casto dochadza ku vzniku rusiveho leskleho podtonu.

Tipy:
- Modelarske farby su "jemnensie", t.j. obsahuju mensie pigmenty a tak kryju uz aj v tensich vrstvach.
- Vodove farby su vhodnejšie skôr na pastelové a menej sýte farby. (Zdroj: johnny7)
- Pre vsetky farby s jemnymi pigmentami (hobby syntetika, akryl, autolaky, ...) plati, ze vyzaduju dokonale upraveny podklad, inak okopiruju a pripadne aj zvyraznia vsetky nedostatky povrchu.
- Na riedenie syntetickych farieb mozno pouzit riedidla ako S-6001(striekanie), S-6006 (natieranie) pripadne C-6000 (tzv. aceton)
- Nemodelarske farby vo vacsich baleniach su lacnejsie, ale vacsinou maju vacsie pigmenty, preto mozu zaliat jemne detaily (matice, nity, ...).
- Ak sa synteticka farba riedi acetonom (C-6000), schne rychlejsie, avsak trosku straca lesk.
- Na strankach vyrobcov priemyselnych farieb sa daju najst technicke listy produktov s mnostvom infromacii (riedidlo, doba schnutia, podmienky skladovania, ... danej farby).
- Destilovana voda neobsahuje mikroby, je vhodnejsia na riedenie, zabranuje vzniku plesni/degradovaniu farby.
- Pri pouziti specialnych farieb (napr. autolak) je velmi dolezite dodrzat predpisane miesacie pomery a parametre nanasania!
- Autolaky byvaju v dvoch prevedeniach a to jednozlozkove alebo dvojzlozkove (farba + tzv. tuzidlo, pre vytvrdnutie).
- Pri kombinacii a vrstveni roznych druhov farieb a lakov (napr. akrylovych + syntetickych) si treba tieto kombinacie odskusat, synteticke farby su agresivnejsie a mozu akrylovu farbu rozleptat.

3.1b | Farby pre patinovanie

Patinovanie je splocne pomenovanie pre techniky, ktore sluzia na imimitaciu opotrebenia pri modeloch. Vysledkom snazenia pri patinovani je co najrealnejsie napodobit rozne druhy opotrebenia, ako napr. starnutie farieb, ale aj prevadzkove opotrebnie, napr. olejove skvrny, odreniny a podobne. Tato kapitola sa nevenuje samotnym technikam patinovania, ale farbam a niektorym nastrojom / pomockam, ktore sa daju pouzit na rozne druhy patinovacich technik. Patina sa pouziva najme pri prefarbovanych modeloch, ale v urcitom rozsahu sa da pouzit aj pri tzv. "cistostavbach". Zonam najbeznejsie pouzivanych farieb pre patinovanie najdete nizsie.

  • 1|Olejove farby - su zakladnym kamenom vacsiny patinovacich technik na najvyssich urovniach. V sucastnosti su olejove farby dostupne viac menej len pre umelecke ucely. Maju pomerne dlhu dobu schnutia, daju sa velmi dobre miesat a riedia sa terpentinom. Olejove farby velmi verne ztvarnuju rozne drhuy prevadzkoveho opotrebenia (stekance, olejove skvrny) a taktiez sa pouzivaju pri zosvetlovani ploch alebo zvyraznovani hran. Na pracu s olejovymi farbami si treba zvyknut a techniky je potrebne si natrenovat. Tieto farby pomerne dobre kryju a preto je vzdy dobre pracovat len s velmi malymi davkami.

  • 2|Synteticke farby - sa pri patinovani pouzivaju skor ako podkladove alebo medzi vrstvy. Daju sa vyuzit aj na niektore z technik ako napr. na tvorbu odrenin. Schnu vsak omnoho rychlejsie ako olejove farby a pripadna korekcia je takmer nemozna. Uplatnenie najdu pri pred tienovani, odreninach a podobne.

  • 3|Akrylove farby - pri patinovani maju podobne uplatnenie ako synteticke farby. Vyhodou je nizsi zapach vdaka riedeniu vodou, reps. liehom. Cenovo sa v pohybuju v rovnakom rozmedzi ako synteticke farby (hobby prevedeni). Nie su vsak vhodne pre niektore specificke techniky a postupy.

  • 4|Lak na vlasy - vyuziva sa najme pri tzv. technike laku na vlasy, kde sa pouzije ako podkladova vrstva, na ktoru sa nastrieka finalna vrstva farby. Vdaka slabej prilnavosti laku na vlasy sa takyto povrch lahko narusa a vytvara efek olupanej farby.

  • 5|Vodove farby a tempery - nie su najstastnejsou volbou pre patinovanie, nie je to vsak vylucene. Hlavnymi nevyhodami su slaba prilnavost, nizka odolnost voci oderu, matnost a prilis velky obsah vody. Aj ked sa pri patinovani pouzit daju, praca s nimi je velmi narocna a zdlhava. Vyhodou je lahka dostupnost, takmer nulovy zapach a nizka cena.

  • 6|Suchy pastel a praskove farby - tieto dva drhuy farby najdu uplatnenie najem pri technikach, ktore imituju zaprasenie modelu alebo terenu. Suchy pastel (nieco ako kvalitna krieda) je nutne najskor nastruhat na jemny prasok. Naopak praskova farba je pouzitelna priamo. Pastel prinasa vacsiu skalu odtinov a ma o cosi jemnejsi pigment, je preho vhodny na puzitie priamo na modeloch. Praskova farba najde uplatnenie skor pri pracach na ternoch.

  • 7|Pigmenty - su velmi podobne nastruhanemu suchemu pastelu, maju vsak omnoho jemnejsie pigmenty a su teda vdhodne pre jemen detaily. V porovnani so suchym pastelom su drahsie, maju vsak lepsiu prilnavost a daju sa zakupit sady pre jednotlive druhy zaprasenia. Uplatnenie najdu najme u skusenych patinatorov.

  • 8|Lestitelne farby a grafit - sluzia na imitaciu obnazeneho kovu. Vacsinou su na syntetickej baze. Je mozne ich zakupit v dvoch hlavnych prevedeniach (tekute alebo pasta). Pri ich pouzivani je dolezite postupovat podla navodu na pouzitie. Tieto farby je po zaschnuti mozne lestit do vysokeho lesku. Alternativou ku nim je grafit (tuha), tento vask nie je tak vyrazny a nie je staly, co sposobuje jeho odieranie.

Tipy:
- Pri patinovani sa casto kombinuju rozne druhy povrchovych naterov, je vzdy dobre niektore netypicke kombinacie (syntetika vs. akryl) odskusat, ci neprinesu neziadane vysledky.
- Schnutie olejovych fariem sa da urychlit sikativom.
- Na struhanie sucheho pastelu je dobre pouzit brusny papier.
- Prachove farby a pigmenty sa daju po naneseni ciastocne zafixovat fixativom.
- Prachove pigmenty su ak jemne, ze sa daju na model nanasat striekacou pistolou.
- Grafit by sa mal aplykovat na model az na zaver, kedze sa lahko odiera a moze sposobit neziaduce uspinenie modelu.

3.1c | Farby pre pripravu povrchu a impregnaciu

Pri prefarbovanych modeloch je velmi dolezite, aby povrch, na ktory sa bude nanasat farba bol dobre pripraveny. Na jeho upravenie mozno vyuzit niektore druhy farieb a pripravkov, ktore papieru pomahaju zlepsit niektore jeho vlastnosti alebo naopak eliminovat tie neziaduce. V tejto casti su popisane niektore z beznych farieb a pripravkov vhodnych pre pripavu povrchu a impregnaciu.

  • 1|Impregnacia povrchu
    a | Impregnacia lepidlami - impregnacia povrchu sa na modely aplykuje koli viacerym dovodom. Ako prve sa moze spomenut spevnenie celkoveho povrchu, najme pri vacsich plochach. Toto je vsak minoritne. Dolezitejsimi su tzv. zahladenie chlpkov a zjednotenie nasiakavosti povrchu. Kedze papier je vlaknitej struktury, pri manipulacii s nim sa niektore vlakna narusia a vytrcaju z povrchu papiera. Aplikovanim vrstvy lepidla sa tieto jeho vahou ohnu a zaroven prilepia a zostanu uhladene. Pre tuto metodu su vhodne disperzne lepidla alebo BCG.

    b | Impregnacia nitrolakom - podobne ako pri impregnacii lepidlom je hlavnym cielom zahladenie chlpkov a zjednotenie nasiakavosti. Vyhodou oproti impregnacii lepidlom je rychlejsia aplikacia laku. Taktiez vdaka nulovemu obsahu vody je praca menej rizikova vzhladom na pokrutenie dielov. Okrem uz spomenutych vyhod je mozne este spomenut lepsiu nasiakavost do materialu a o cosi lepsiu brusitelnost naimpregnovaneho povrchu. Nevyhodou je vacsi zapach.

  • 2|Priprava zakladu
    a | Surfacer - alebo tzv plnic je oznacenie pre striekacie tmely. Pre lepsiu predstavu je mozne si predstavit velmi zriedeny tmel, ktory po nastreku na provrch velmi rychlo schne a pri tom vyplna nedokonalosti povrchu (odreniny, skriabance, ...). Praca s nim je jednoducha a pomerne rychla. Je mozne ho vrstvit a jednotlive vrstvy prebrusovat a zdokonalovat tak povrch. Nie je urceny na vyplnanie velkych nedostatkov. Zakupit je mozne rozne hrubosti surfacerov, pre jemnejsie a hrubsie prace.

    b | Zakladna farba - podonby efekt aky prinasa surfacer sa da dosiahnut aj pouzitim matnje zakladnej farby (syntetika), ktora je o cosi hrubsej struktury, je vsak po uschnuti velmi dobre brusitelna. Da sa pouzit ako alternativa pre preace kde nehrozi zaliatie drobnych detailov (nity, matice, ...). Cenovo je o cosi vyhodnejsia.

    c | Priemyslene plnice - okrem bezne dostupnych modelarskych plnicov je mozne pouzit aj priemyselne plnice a brusitelne farby. Tu vsak zalezi na dostupnosti a moznosti otestovat dany produkt. Casto byvaju pre mnoho modelarov nedostupne a cenovo nevyhodne.

Tipy:
- Pri impregnacii lepidlami je mozne do lepidla zamiesat farebny tonovac a tym jednoducho rozoznat, ktora cast povrchu bola uz osetrena impregnaciou. (Zdroj: Patero)
- Pri impregnacii nitro lakom je dobre tento zriedit v pomere cca 1:3 pre riedidlo.
- Treba brat na zretel, ze impregnovany povrch straca savost a nebude ho mozne prefarbovat farbamy, ktore vyzaduju nasiakavy povrch.