Ani neviem opísať svoje pocity, či pochody... Normálne som si upratal celú izbu (pozn.redakcie: po dokončení modelu si vždy upracem pracovný stolík).
Ale pekne po poriadku.
Report
Po dokončení a nasadení podvozkov som mohol nalepiť prvý chodník s rebríkom. Potom som nalepil rebrík spájajúci prvý a druhý chodník. Musím povedať, že sa rebríček lepil úplne v pohode. Žiadne zádrhele. Potom som nalepil slniečko.
No a potom mi už nič nebránilo v skompletizovaní celého žeriavu.
Po toľkých mesiacoch dúfam, že som Vás neunudil, že sa Vám moja stavba a report páčil a že si tento veľmi obsiahli model zaobstaráte.
Nebudem trepať somariny, i keď mi začína byť smutno za dlhými večermi a nocami... ale tie sa vrátia
Zo zeme, v poschodia a z nadhľadu:
A takto žeriav rástol 19 mesiacov:
No aby sa nepovedalo, tak dáme aj pomerovú, aby si niektorí nemysleli, že lepím "trpaslíka v stofke":
Dúfam, že viete aký veľký skateboard...
No a čo by to bol za žeriav bez "lapačky":
Tak a to je koniec dlhého príbehu o Žeriave a jeho papierovom stvárnení. Príbeh to bol dlhý, málo stresový. Ale vážne, model odporúčam, ak sa na model takýchto rozmerov cítite, tak smelo do toho, Miro ho krásne nakreslil. Niektoré celky vás vrátia do deckých čias skladania Lega. Áno, sú tam aj nepekné časti, celky ako zábradlia, ale na tie si zvykne človek. Smelo lepte. Ale čo je najhlavnejšie, dopredu si nájdite miesto. Tento model si vyžaduje svoju izbu.
Ale je taký krásny.
No nič, idem lepiť ďalej...