Dlhšie som sa neozval, ale v žiadnom prípade som to nevzdal. Za uplynulé 2 mesiace som sa zhruba 3 týždne modelu nechytil a keď som sa aj chytil, niektoré činnosti mi zabrali doslova niekoľko dní.
Ale poďme pekne poporiadku.
Report
Po osadení motora do základného rámu som si začal pripravovať ďalšie diely a ako prvé ráfiky. Žiaľ, tie mali po svojom vnútornom obvode deliacu rovinu, ktorú som jednoznačne potreboval odstrániť. Nanešťastie, všakovaké tvary ráfikov mi odstraňovanie týchto povrchových nedokonalostí nijak neuľahčovali. Trvalo mi niekoľko večerov kým som sa dopracoval k želanému výsledku - ich úplnému odstráneniu. Surfacer som striekal zhruba 4-5x. Pri toľkom brúsení sa mi nevedomky podarilo trochu obrúsiť aj z ventilu zadného kolesa. Ten teraz nie je pekne oblý (tretia fotka).
Podobné množstvo času a síl mi zabrali aj výfuky. Každá dvojica je tvorená z piatich dielov, pričom si myslím, že ich konštrukčné riešenie mohli Japonci vymyslieť aj lepšie. Takto som mal veru čo robiť, aby som z nich vybrúsil niečo, čo vo farbe bude vyzerať ako dva dvojité kusy. V tomto mi Tamiya nepomohla ani tým, že koncovky boli širšie ako priemer ostatných dielov - prečnievali svojim obvodom nad zvyškom výfukov. Bolo teda potrebné ich obrúsenie do jednej úrovne spolu a následné naznačenie a prerytie liniek paneláže, ktorými sú opticky oddelené od tiel výfukov. Surfacer som kontrolne striekal a brúsil zhruba šesťkrát. Vždy sa totiž na povrchu objavili nejaké nedokonalosti. Pri toľkom brúsení sa mi podarilo obrúsiť výstupné obvodové detaily, ktoré som sa rozhodol nahradiť 0.2mm medeným drôtom. Ako jeden kus musí vo výsledku vyzerať aj stojan. Na ňom som mal dosť priestoru na prácu, takže sa podaril na prvý pokus.
Nakoniec som si pripravil asi 30+ dielov, teda podstatne viac, ako som pôvodne v tejto časti stavby plánoval. Takéto väčšie množstvo dielov a kopec farebných odtieňov k tomu si u mňa vyžadovalo špeciálny typ prípravy samotného postupu prác. Nerád robím časovo neefektívne, takže som si vypracoval premyslený harmonogram. Aby sa mi skrátka nestalo, že čiernou farbou nastriekam dva diely a neskôr zistím, že som mal nafarbiť tri. Na konci farbenia je potom plná A4ka rôznych šípok a škrtancov, no počas procesu farbenia je pre mňa tento zoznam akýsi "guide", ktorého sa držím. Veľmi pekným príkladom sú diely prednej vidlice. Najprv boli nastriekané lesklou čiernou X-1, ako podklad pod zlatú X-12 (striekanú s lesklým lakom) a po vymaskovaní potrebných častí bola zlatá farba prestriekaná niekoľkými vrstvami transparentnej oranžovej X-26 (a neskôr ďalšími farbami). Výsledná oranžovo-zlatá farba kovu je realite podobnejšia ako pôvodne, návodom určená kombinácia farieb X-32 (1) a X-26 (3). O tomto triku som sa dozvedel na internete a potvrdzujem, funguje.
Ďalším orieškom boli pneumatiky. Tie sú pravdepodobne z rovnakého materiálu ako skutočné (aj tak voňajú) a sú fakt krásne. Jediný problém bol, že cez ich stred po obvode viedla opäť deliaca rovina, ktorá ale že strašne bila do očí, a preto musela ísť preč. Z mojich posledných skúseností na
Mustangu som vedel, že to nebude úplne jednoduché. Zadnú pneumatiku som v umývadle pod vodou ručne obrúsil a keď preschla, bolo viditeľné kde som brúsil a kde nie. Robiť to ďalej ručne nemalo význam, takže som do pneumatiky nasunul v tom čase už hotový ráfik (!!). Ráfik som uchytil dvoma podložkami a maticami na 5ku šrób, ten som uchytil do AKU vŕtačky a začal na menších otáčkach obrusovať. Keď som vytiahol šrób, na kontaktných plochách ráfiku a podložiek bol poškodený povrch. Tento spôsob teda odporúčam použiť ešte v čase, keď ráfiky nemajú farebnú úpravu za sebou. Keďže som nechcel riskovať väčšie škody, musel som nájsť iné riešenie. Uvedomil som si, že gumy majú docela veľký priemer, a preto som sa rozhodol nasadiť ich na hlavicu vŕtačky a priamo na nej brúsiť. Použil som rôzne brúsne papiere (600, 1000, 3000, 5000, 7000) a vodu. Výsledok? Dokonale hladký povrch, avšak farebne nejednotný. Okrem toho som sa bál, že ju môžem rozmerovo zdeformovať (predsa len, hlavica vŕtačky sa postupne rozširuje a vyššie otáčky sa rovnali väčšej teplote z trenia [brúsenia]).
Úplne mi to na okruhovú motorku nesedelo, tak som dúmal čo ďalej. Na MF som čítal, že niekto pneumatiky strieka oživovačom na skutočné gumy, a tak som to skúsil aj ja. Doma som mal po ruke len tento z
OBI. Gumu som nim nastriekal priamo zo spreja v čo najtenšej ale jednoliatej vrstve. Neviem čo je to za sajrajt, ale teda aj po 17 hodinách bol povrch pneumatiky stále vlhký. Tak som sa rozhodol prebytok zmyť pod tečúcou vodou. Gumy ostali stále príliš lesklé, ale za to hladké a nelepil sa na ne v takej veľkej miere prach. Ten lesk som skúsil znížiť obrúsením, kedy som dal pneumatiku na vŕtačku a brúsnym papierom zrnitosti 600 veľmi jemne a krátko obrúsil celý povrch. Na moje prekvapenie, pneumatika ostala krásne hladká, podstatne matnejšia a hlavne v mojich očiach na okruhovú motorku ideálna. Viac som sa jej už radšej nechytal. To isté som následne urobil aj s prednou pneumatikou.
No a po pár týždňoch som mal hotové všetky pripravené diely. Komplikované bolo umiestnenie dekálov na boky ráfikov, ktoré sa skladali na každej strane z 3 tenkých pruhov. Tie boli dlhšie ako bolo treba, takže sa miestami prekrývajú. Navyše, dekály ako také sú na môj vkus dosť hrubé. Od podkladového aršíka idú oddeliť až po cca 2 minútach vo vode. Na predné koleso som ich dával ako na prvé, tam to je aj trochu vidieť. Našťastie, najhoršie partie skryjem pod blatník. Keď už je reč o dekáloch, tak po otvorení sáčku som zistil, že mám jeden z hlavných dekálov malinko poškodený. Ráfiky sú po dekáloch lakované, brúsené a na dvakrát leštené pastami Tamiya Compound + zaobstaral som si aj leštiaci vosk od Tamiye (Tamiya Modeling Wax) a ním som blatník opatril tiež. Na niektoré iné diely som zas aplikoval wash, inde som dorábal detaily štetcom a podobne. Na brzdy sa mal podľa návodu nalepiť červený dekál BREMBO, ja som miesto toho do predznačených písmen naniesol syntetickú červenú farbu a po chvíli zmyl zbytky syntetickým riedidlom.
No a začal som to postupne dávať dohromady. Začal som so zadným tlmičom, ktorý sa upevňuje šróbom na zadné rameno. Pridal som reťaz, koleso a pár iných detailov, po ktorých som celok uchytil k už pripravenému základnému rámu s motorom. Nasledovalo nasadenie výfukov a rýchle fotenie (aby som stihol pekné počasie). Na výfukoch som sa snažil napodobniť ich opálenie. Tu sa dostavil Nitra efekt, kedy som hneď v nedeľu večer po súťaži spravil to, do čoho som sa nevedel dokopať asi 3 týždne. Žltá, modrá a čierna sú transparentné farby Tamiya. Ružová transparentná nie je, tak som si ju musel namiešať. Pôvodne som miešal z transparentnej modrej a červenej, ale ich mix mi skončil do hnedej (takže niektorá z farieb musela obsahovať prímesi žltej). Nakoniec som skúsil zmiešať lesklú červenú X-7 a lesklú modrú X-4 a po pár pokusoch som "priviedol" na svet ružovú. Tú som ešte malinko zosvetlil lesklou bielou X-2 a veeeeeeľmi nariedil. Striekal som ju ako poslednú, pričom som sa snažil na oboch výfukoch zachovať prechod medzi farbami v rovnakej línií. Použitá bola lepšia pištoľ, nakoľko išlo o precíznejšiu prácičku. Vo výsledku to celkom dobre vypálilo (doslova). Som tiež rád, že som si mohol vyskúšať "transparentnú" farbu namiešať z klasických.
Nakoniec som pridal chladič a celé predné koleso s vidlicou, hadicami a všetkým čo k nemu patrí.
A spoločne nafotil. Predné koleso je nasunuté len tak za účelom fotenia. Uchytené bude o riadidlá, ktoré ešte nemám. Nasledovať budú drobnosti, ako posledná časť a potom už zakrytovanie celej motorky, samá zelená farba a veľa, veľa dekálov, laku a leštenia.
Tamiya sa skladá v podstate sama. Motorka sa mi páči už aj v tomto štádiu a naživo vyzerá ešte lepšie ako na fotkách. Za ne sa chcem ospravedlniť, stále to neviem s foťákom, takže niektoré fotky sú asi príliš tmavé.
Na stavebnici sa mi páči, že aj napriek väčšiemu množstvu dielov je drvivá väčšina z nich neprilepená, pretože drží pomocou šróbov. Čo ma naopak trochu sklamalo bola tá vinylová hadica, ktorá sa mi zdá príliš hrubá a neohybná, resp. čakal som, že bude v ohyboch na malých vzdialenostiach poddanejšia. Na pneumatiky sa ešte majú lepiť dekály (zas trochu iný druh ako klasické), ale tie tam dám až na záver, aby som ich nepoškodil pri manipulácii. Niektoré veci, ako napríklad zelený ventil, sú moje výmysly, stavebnica totiž odkazuje na použitie čisto striebornej farby. Ja som si na ich špičku namiešal svetlú zelenú Valejjo, ktorú som zosvetlil bielou, aby +/- odpovedala zelenej farbe motorky.
A aby som nebol len pozitívny, na záver ukážka ako to nemá vyzerať. Nepodarilo sa mi totiž na prvý pokus nastriekať kolieska na stojan. Majú moc malé rozmery a moja home made šablóna nesplnila účel, takže ich budem musieť potom na záver prerobiť.