Dlho som bez vrtúľ nevydržal a kým budem pokračovať s tatričkami alebo scaniou, či kresliť Bella alebo jedno pekné prekvapenie, tak som strihol do niečoho, čo skrátka čakalo, až to vytiahnem. K-max je skrátka taký škaredý a jedinečný, že som do neho skrátka musel strihnúť. Navyše je červený, tak brutálne červený, že ani matadorova muleta sa nechytá, no príťažlivá to vec. A vôbec to nie je že obyčajný škaredý helikoptér - on má totiž rotory v páre nebezpečne blízko seba. Nie nad sebou. Ďalšia vec na ňom impozantná je, že nemá poriadne ani jednu hranu, všetko obliny - to znamená, že až to dokončím, tak na rade bude nejaká pekne kockatá tatrofka
Druhý dôvod okrem nezvyčajnosti modelu je to, že som nechcel martina1807 ako autíčkara v súboji o jolausov pohár s jeho čmeliakom samého v ringu s poletuchármi. Obetujem sa a vezmem aj čestné posledné miesto ako účastník
Report
Poďme ale ku predlohe. Koncom 80. rokov začala firma Kaman pracovať na novej verzii vrtuľníka v systéme Flettner pre americkú armádu. Stroj mal plniť prieskumné, spojovacie a dopravné misie. Let prototypu sa uskutočnil 23. decembra 1991. Začiatkom 90. rokov sa armáda rozhodla, že nový vrtuľník nespĺňa očakávania a od projektu upustila. Kaman začal hľadať kupcov na civilnom trhu. Civilná verzia vrtuľníka sa volala K-MAX. Vrtuľník sa vďaka svojmu usporiadaniu (malé rozmery s vysokou nosnosťou) ideálne hodil na plnenie úlohy „lietajúceho žeriavu“. Používa sa na stavbu oceľových konštrukcií, doprava dreva sa využíva na vrtných plošinách, vznikli dokonca aj požiarne verzie. Napriek nezáujmu americkej armády vyhral K-Max v roku 1996 súťaž na stroj schopný zásobovať na mori malé jednotky amerického námorníctva. Od 17. decembra 2011 bol v Afganistane vyvinutý a testovaný aj variant bezpilotného vrtuľníka (v duplikáte). Výroba K-Maxu sa skončila v roku 2003, v roku 2015 bolo v prevádzke 20 zo všetkých 38 vyrobených kusov (nepočítajúc bezpilotné verzie). V roku 2015 Kaman oznámil obnovenie výroby. Čo sa týka fyzických rozmerov, pomôžem si podkladmi z modelu:
Model ako taký vyzerá byť nie veľmi náročný, a ani nie je veľmi priestor pre vymýšľanie alebo development. Určite naznačím diery spojov a prejdem aj nejaké spoje kapotáže aby boli plastickejšie, mám aj oridžo sklá z model-komu a uvidíme, čo sa bude dať vymyslieť s interiérom a rotorom, či tam niečo nepribudne. Zatiaľ sa to tvári byť v pohode, aj čo sa týka papiera, ktorý je pevný, ale na ohyboch sa trošku nepekne kruší. No uvidíme
Pustil som sa rovno do skladania kostry a interiéru. Zatiaľ takto:
Zajtra pokračujeme, tak držte prsty a trimce še!
