mal som v pláne pokračovať v mojej tvorbe počas medzietapovej pauzy s tatrovkamiúplne iným modelom, tento som mal iba na čakačke o niečo nižšie, keďže ide o úplne inú kategóriu, ako kolieskové vozidlá. Dôvodov, prečo som vhúpol do týchto vôd je viacero, ale tým najhlavnejším je trochu „preveriť“ a hlavne spropagovať jeho vydavateľa aj s ohľadom na situáciu za našimi východnými hranicami.
„Bumažnoje modelirovanie“ je časopisná forma (alebo ak chcete „značka“) papierových modelov vydavateľstva OREL nazvaného podľa majiteľa Michaila Orela z ukrajinského Chersonu, zameraného najmä na papierové modely a doplnky k nim. Za svoju 18 ročnú činnosť vydali pod týmto názvom BM viac ako 330 modelov a ďalšia várka je v príprave. Sám ich mám v archlieve ešte niekoľko. V tejto smutnej dobe nezmyselná agresia RF spôsobila problémy aj im a boria sa s existenčnými otázkami. Určite si zaslúži pozornosť prečítať si aktuálne informácie priamo od majiteľa na tomto linku aj s informáciami o možnej finančnej pomoci vydavateľstvu, ak budete mať záujem. Tento model má číslo 322 a vyšiel v máji minulého roku.
Ide o model hydrofoilu – krídlového člna sovietskej výroby, určeného na rýchle poriečne a prístavné protipožiarne zásahy v Sovietskom zväze. Projekt 340P je deriváciou civilnej verzie lode typu Raketa 340, ktorých sa v lodenici „More“ v krymskej Feodosii vyrobilo od roku 1957 bez mála skoro 390 kusov v štyroch typových variáciách. Výroba skončila v roku 1977, kedy Raketu nahradil nový typ hydrofoilu – Kométa. Ten sa už ale v hasičskej verzii nevyrábal... Lodí Projektu 340P bolo postavených desať a jedna z nich, nazvaná Plameň, slúžila do roku 1996 aj v Chersone (pôvodne prevelená z Kyjeva). Na ňu som chcel pôvodne túto modelku upraviť, ale nezistil som o Plameni prakticky nič ani v dnešnej internetovej dobe. Posledná Raketa projektu 340P bola vyradená v roku 2003 v Sankt Peterburgu. Bola zároveň aj posledným vyrobeným kusom projektu 340P pod názvom Raketa-01P s výrobným číslom 575. Táto loď slúžila celý čas v prístave Leningrad, neskôr podľa nového Sankt Peterburg, po našim Petrohrad, pod vlajkou Ministerstva vnútra, najprv vo flotile Hasičského zboru Ústredného riaditeľstva pre vnútorné záležitosti Leningradu, potom patrila pod Oddelenie štátnej požiarnej služby Hlavného ministerstva vnútra Petrohradu, až nakoniec skončila v službe Ruského Ministerstva pre mimoriadne situácie. 12. júla 2001 sa loď podieľala na hasení požiaru na motorovej lodi Konstantin Ciolkovskij v kotvisku riečnej stanice v Petrohrade. 23. júna 2003 bola loď vážne poškodená počas záchrannej operácie pri ostrove Kotlin, neďaleko majáku Tolbukhin. V auguste 2011 bola loď po oprave prevezená na územie výcvikovej základne Ministerstva pre mimoriadne situácie v meste Petrohrad a tam inštalovaná ako muzeálny exponát. Niečo ku histórii tohto projektu píše aj autor v úvode modelu, ale keďže viem čítať iba veľkú ukrajinskú abecedu, aj to iba námatkovo, toto už nedávam a ak máte záujem, prikladám to ako druhú fotku nižšie.
Ku technickým parametrom mám len stručné poznatky:
Dĺžka - 27m
Šírka – 8m
Výška – 6,9m
Čiže žiaden obor, skôr taký väčší člnok. Čo som ešte vylúštil bol dostrek vody, že vraj 90m, ale údaj prietoku čerpadla že 800 l/s sa mi zdá zle preložený. Vymením tlmočníka. Nespoľahlivý.
Fotky a informácie som čerpal odtiaľ: zdroj1 a zdroj2
Čo sa týka modelu samotného, mne sa „podarilo“ zaobstarať aj laserové a leptané diely a sady vystrihovačky, tak tie rovno dve (to keby som náhodou niečo poserkal), pretože pri niektorých najmä strieborných dieloch by mi bola naskenovaná kópia na dve veci, tak radšej istota... To že som to objednal dvakrát úplne omylom, radšej nespomínam, Tom Bělka sa musí ešte doteraz rehliť... Ale nakoniec to bol dobrý omyl, niekedy mám viac šťastia ako rozumu


Diely sú na 4 stranách A4 tlačenými ofsetom, z to 2 strany celkom fajn tvrdý papier, a dve tenšie stránky s dielmi na podlepenie a časťami obšívky. Náhľad na vnútro modelu si môžete omrknúť aj na fóre vydavateľa tu. Ako som spomínal, spodné krídla majú peknú kovovú farbu tlače, moja strieborná fixka si zase užije! Písaný návod je štvorjazyčný – UA, EN, DE a PL, úžasné! Rozsahovo je teda tento model nie veľmi náročný, autor píše 2/3, aj podľa Maťovej mierky jednoduchosti by to bolo niečo z dolnej škály medzi miestami „pre začiatočníkov“ a „trošku treba aj vedieť“, ale mám rešpekt hlavne pred detailami a malými dielikmi, ktorými je hlavná skriňa ošperkovaná. Idem do verzie s interiérom mostíka a všetkými drobnôstkami, tak sa celkom teším na pinzetkové nervy, to zas bude relax!!!
Pozorne som prezrel a prečítal nie veľmi rozsiahle návody, pre istotu všetky.. Píšu to isté.. Ale veľmi dôležité! Preto ako pôjdem ku reportu zo stavby, upozorňujem každého, kto sa do toho pustí, nech si ich naozaj dôsledne prečíta ešte pred stavbou. Model je totiž viac-úrovňový a číslovanie síce ide pekne za sebou po blokoch, ale niektoré sa vkladajú do tých predošlých ešte pred ich zalepením/uzavretím. U skúsenejších modelárov klasika, u tých menej skúsených môže krátky návod vyzerať ako nepotrebný, ale je to naopak. Veľmi ma prekvapila aj presnosť rezov laseru, ale o tom viac už v prvom reporte. Inak, opäť je to model, ktorý som ešte postavený nevidel, tak snáď je postaviteľný a bude aj kukateľný.
Tak držte mi palce, toto nebude trvať dlho, ale zase to uspiechať nechcem, aby loďka trošku aj tak prenesene reprezentovala autora a zdôraznila situáciu, v ktorej sa nachádza, a ktorá sa snáď rýchlo skončí, aby sa papier z ich tlačiarne mohol opäť používať na tlač modelov a nie zdravotných záznamov... Držme im prsty tiež, podporte kolegov modelárov a trimce še!